Kostoly

Dominikánsky kostol

Najstarší kostol v Košiciach

Z poznávania chrámov Hlavnej ulice sa presunieme na známe Dominikánske námestie s trhom, ktoré nesie názov po najstaršom kostole z roku 1290. Pri kostole sa nachádzal aj kláštor, v ktorom už v 14. storočí pôsobila škola a známa iluminátorská dielňa. Kuriozít tu nájdeme hneď niekoľko: úchvatné fresky na stenách kostola vytvárajú ilúziu, ako keby ani nemal strechu, svet podzemia slúžil na pochovávanie, ale aj ako úkryt. Pod kobercom nečakane objavíte svastiky, na stenách sú falošné trhliny...

Františkánsky kostol

Najdlhší a druhý najstarší kostol v Košiciach

Najdlhší a druhý najstarší kostol v Košiciach založili pôvodne františkáni už koncom 14. storočia. Najprv kostol, potom sklad zbraní, kasárne, sklad potravín, dočasná katedrála – tým všetkým chrám prešiel, aby sa nakoniec už vo svojej prvotnej funkcii potešil návšteve pápeža Jána Pavla II. v roku 1995, ktorý krátko pobudol aj v priľahlej budove konviktu. Okrem celoročných omší si nenechajte ujsť vianočný koncert, ktorý je veľkým zážitkom.

Premonštrátsky kostol

Nádherná stavba Univerzitného kostola sv. Trojice predstavuje barokový klenot historického jadra Košíc

Kostol bol postavený v roku 1681 na mieste, kde  hajdúsi Juraja I. Rákócziho umučili troch jezuitov - známych svätých košických mučeníkov (Marek Križin, Melicher Grodecký a Štefan Pongrác). Po tejto tragickej udalosti sa tu Rákócziovci zo strachu pred Božím trestom rozhodli postaviť pre jezuitov kostol. V roku 1657 bola vedľa univerzitného kostola postavená  prvá košická univerzita – preto nesie kostol prívlastok univerzitný. Hoci je vonkajšia architektúra pomerne jednoduchá, interiér zdobia obdivuhodné nástenné maľby Erazma Schrötta a Richarda Orosza. V interiéri je okrem dokonalých iluzívnych malieb možné obdivovať aj cenné rezbárske práce, akými sú kazateľnica z roku 1600, lavice či okenné rámy oratórií.  V krypte, ktorá mala slúžiť ako pohrebné miesto Rákócziovskej rodiny je pochovaná kňažná Žofia Báthory a jej syn František I.

Evanjelický kostol 

Evanjelický kostol v Košiciach, vybudovaný v období 1804 – 1816 podľa návrhu Juraja Kitzlinga, je centrálna stavba. Po stranách sú umiestnené typické chóry. Zaujímavé sú kupola oválneho pôdorysu s iluzívnou maľbou kaziet s rozetami, presvetlená laternou a hlavný oltár so stĺpovou architektúrou. Do interiéru bol prenesený aj drevený kríž z roku 1735 ktorý pochádza z cintorína pri zaniknutých drevených kostoloch. Organ do kostola umiestnený má asi 300 rokov. Ku Kostolu sa pripája Farský úrad a Zborový dom, ktoré boli pôvodne evanjelickou školou. Nad vchodom je nápis po latinsky SOLI DEO GLORIA (Jedine Bohu sláva).

Kalvínsky kostol

Štyridsaťosem metrov vysoká štíhla veža s kovovým kohútom zdobí Kalvínsky kostol na Hrnčiarskej ulici. V rokoch 1805 - 1811 zo starého trojposchodového vojenského skladu v hradbách mesta kalvíni vystavali svoj kostol. Do charakteristicky jednoduchého dreveného interiéru kostola umiestnili iba bohoslužobné nádoby, pôvodne uložené v drevenom chráme na Moldavskej ulici. V kostole okrem výzdoby chýba i oltár. Vnútornému priestoru dominuje krásna dobová kazateľnica a organ pochádzajúci roku 1813. Veža kostola bola do dnešnej výšky dostavaná v roku 1895. Zdobí ju kovový kohút pochádzajúci z roku 1689, ktorý kedysi sídlil na veži Dómu sv. Alžbety. Kostol má úctyhodnú kapacitu 800 ľudí.

Kostol sv. Michala archanjela (Uršulínsky kostol)

Uršulínsky kostol bol pôvodne postavený pre kalvínov, staviteľmi Jánom Bradom a Baltazárom Reinerom. Kostol v barokovom štýle budovali v období 1642 až 1655. Majiteľom kostola boli striedavo do roku 1698 evanjelici a katolíci. Vrcholom bolo, že jedným z viacnásobných majiteľov bolo i vojsko, ktoré využívalo budovu ako sklad zbraní, pretože bol vraj umelecky najmenej hodnotný na tú dobu. Uršulínky, ktoré ako v poradí štvrtý rád (po dominikánoch, františkánoch a jezuitoch) práve prišli do Košíc (1698), si kostol ani nestihli zariadiť a už im ho vzali. Natrvalo im ho dali až v roku 1731. Okrem vysokej hlavnej lode má kostol aj dve menšie, bočné lode. Nad nimi sú chóry, ktoré sú lemované rokokovým zábradlím. Vo svätyni sú pravé (napravo) i falošné (naľavo) okná so sklenými výplňami v secesnom slohu.

Chrám narodenia presvätej Bohorodičky (Gréckokatolícky kostol)

Chrám bol postavený v rokoch 1882 – 1898 podľa projektu Viliama Kolatseka a staviteľa Ľudovíta Schmidta. Je postavený v neorománskom slohu. Veže chrámu boli postavené vďaka finančnému prispeniu grófa Andrášiho z Krásnej Hôrky, ktorý r. 1895 pomohol ich k dokončeniu. Vnútorné zariadenie, hlavný oltár, bočné oltáre i kazateľnica sú dielami z konca minulého a začiatku nášho storočia. Interiér dotvárali maliari Štefan Hegedus a Jozef Király, sochári Andrej Bacsó a Andrej Peregrin.