Víno mesta Košice

Veľavážení mešťania, ctihodné dámy a páni

Slyšte! Na známosť sa dáva, že nové víno s názvom Kaschauer uzrelo svetlo sveta

aby bolo nápojom slúžiacim na oslavu kráľovského mesta Košice.

Tento samotok z darov prírody v sprievode majstra cechu vinárskeho Jaroslava

Ostrožoviča nádhernú podobu dostal aby svojím čarom ľud lákal a na krajšie

myšlienky privádzal. Kaschauer svoj názov po meste Košice zdelil, aby si jeho bohatú históriu

uctil a príbehy slávnych panovníkov s ním spätých pripomenul.

Kaschauer – Víno na počesť mesta, ktoré vždy dôležitou súčasťou Európy a sveta

samotného bolo, mesta, ktoré v srdciach ľudí hrdosť vzbudzuje a krásny život v sebe

ponúka. Pri zrode vína stáli bratia Jakubovci, ktorým v žilách Košická krv prúdi, a ktorú si radi

dobrým vínom premiešavaju. Nech je toto víno oslavou kráľovského mesta Košice a života

samotného.

Vino na Pitie aj Milovanie.

Vivat Kaschauer.

Názov vína Kaschauer vychádza z historického názvu Košíc “Kaschau” a v našom ponímaní znamená “Košický” alebo jednoducho “Košičan”. Vznikol za spolupráci bratov Jakubovcov

z firmy KubBo Select a známeho vinára z Tokaja pána Jaroslava Ostrožoviča.

Kaschauer získal počas Košických slávností vína 2016 ocenenie „Víno Mesta Košice“.

O panovníkoch z etikety:

 

Ľudovít I Veľký  z Anjou (1326-1382, od 1342 uhorským kráľom) V roku 1346 Košice od Kráľa

Ľudovíta Veľkého získavajú právo stíhať zlodejov a vrahov v Abovskej stolici v spolupráci so

stoličnou vrchnosťou. Za vlády Ľudovíta I. Košice boli zaradené medzi hlavné kráľovské mestá

a získali slobody ako Budín i právo skladu a trhu. Erb mesta Košice pochádza z roku 1369.

Mestu ho udelil kráľ Ľudovít I. Veľký na kráľovskom hrade v Diósgyőri (dnes súčasť

Miškovca). Erb nie je najstarším v Európe, ale jeho výnimočnosť spočíva v tom, že kráľ k

nemu vydal erbovú listinu – armáles, ktorá je prvým takýmto dokladom udeleným pre

právnickú osobu v Európe, a teda na svete vôbec

 

Žigmund Luxemburský (1368-1437, od roku 1397 sa stal uhorským kráľom) – počas jeho

panovania sa prebiehala v Košiciach veľká rekonštrukcia mesta (po veľkom požiari v roku

1380), súčasne prebiehala dostavba mestských hradieb. Jeho matke Alžbete Pomoranskej

(manželka Karola IV) bola pripisovaná neuveriteľná sila, vraj dokázala zlámať podkovu holými

rukami. Samotného Žigmunda prezývali „ryšavá líška“ – bol ryšavý a veľmi prefíkaný. Traduje

sa o ňom, že rád hodoval rôznym nerestiam, stále bol videný v spoločnosti mladých dám a

slečien. Bol zapojený do vojen proti Turkom, kde bojoval spolu s grófom Vladom Draculom.

Žigmundov životný štýl sa riadil heslom jeho dvorného lekára „Jediný vhodný nápoj je víno,

jediný vhodný pokrm mäso a jedinou ozajstnou radosťou žena.“ Dožil sa na tu dobu

krásneho veku – 69 rokov. Je známy, že sa stále počas života topil v dlhoch a často si

požičiaval od bohatých Košíc. Žigmund bol zakladateľom barchetárskej industrie (tkanivo).

 

Matej Korvín (1443-1490, od roku 1458 Uhorský kráľ) dal mestu Košice privilégium, podľa ktorého môže raziť

mince po vzore Budína, platné v celom Uhorsku. Za jeho vlády došlo k ekonomickému a kultúrnemu

rozkvetu krajiny. Do uhorského kráľovstva za vlády Mateja Korvína prenikali myšlienky

humanizmu a renesancie. Príčinou smrti bola mozgová porážka, keď mu služobníctvo

donieslo neumyté figy.

 

Vladislav II. Jagelovský (1456-1516, od roku 1490 uhorský kráľ ) Za vlády Vladislava II. sa

obnovila ťažba striebra v kutnohorských baniach. V rokoch 1490 – 1492 musel Vladislav

bojovať s Jánom Albrechtom, ktorý koncom roka 1490 obsadil východné Slovensko. Rok

1498 je zaujímavý dekrétom Vladislava II., ktorý menuje desať najdôležitejších miest

Uhorska, z ktorých šesť sa nachádzalo na Slovensku (Košice boli jedným z nich). V roku 1494

– Snem umožnil mestu Košice rozšíriť právo skladu aj na obchod s vínom. V roku 1502 Kráľ

Vladislav II. Jagelovský mení podobu erbu mesta Košice na súčasné stvárnenie.

 

Gabriel Betlen (1580-1629) – bol sedmohradským kniežaťom a vodcom protihabsburského

povstania v Kráľovskom Uhorsku na území dnešného Slovenska. Otváral bane, zakladal

priemysel a znárodnil veľa zložiek sedmohradského zahraničného obchodu. Kým bol cisár

Ferdinand II. zamestnaný roku 1618 českým protihabsburským povstaním, sa podarilo

Betlenovi postaviť 18 tisícové vojsko, s ktorým v auguste 1619 vtrhol do Kráľovského

Uhorska a v septembri obsadil Košice. Tu ho podporili oddiely sympatizujúcej šľachty,

vyhlásili ho za „správcu“ Kráľovského Uhorska a ochrancu protestantov. Zakrátko dobyl celé

Slovensko. V roku 1626 sa v Levočskom dome v Košiciach za účasti stoviek hostí slávila

najväčšia svadba v Košiciach. Gabriel Betlen si bral za manželku švagrinú švédskeho kráľa

Katarínu Brandenburskú. Na túto svadbu poslali svojich delegátov takmer všetci európski

panovníci.

 

František II. Rákoci (1676-1735) bol sedmohradský veľmuž a vodca posledného

protihabsburského stavovského povstania v rokoch 1703 až 1711. V lete 1704 Rákoci získal

pod svoju kontrolu celé Horné Uhorsko. 21. októbra v tom istom roku sa Košice dobrovoľne

vzdali kuruckému generálovi Šimonovi Forgáčovi. Povstanie sa rozšírilo i do Sedmohradska,

kde Rákociho vyhlásili za ich knieža. V roku 1705 bol snemom v Sečanoch vyhlásený za vodcu

konfederácie uhorských stavov. Po prehranej bitke pri Trenčíne musel odísť do exilu. Zomrel

na brehu Marmarského mora. Keďže najvýznamnejším centrom jeho povstania boli Košice,

nechala uhorská vláda previezť jeho telesné pozostatky v roku 1906 práve sem. Uložené sú v

Dóme sv. Alžbety. V roku 2006 bola pred replikou jeho exilového tureckého domu vztýčená.